Najväčší potenciál ťažby vidí Bartošovič najmä v ložisku na severnom okraji Trnavy. "Odhad našich kolegov je okolo 400 - 500 miliónov m3, čo je výrazne viac ako dnešných 60 - 70 miliónov m3," povedal Bartošovič. Ďalšia nádejná lokalita je na východe Slovenska.
Na to, aby mohla firma spustiť ťažbu, potrebuje zrealizovať prieskumné
vrty, naráža však vo viacerých prípadoch na zdĺhavé povoľovacie procesy
alebo na odpor aktivistov. Bartošovič porovnal dĺžku povoľovacieho
procesu v Maďarsku či v Chorvátsku, kde je možné konečné stanovisko
získať za päť až šesť mesiacov so Slovenskom, kde podobný proces trvá až
16 mesiacov. "To je v situácii, keď aktivisti spia doma, neposielajú žiadne námietky" dodal Bartošovič.
Predseda výboru pre hospodárske záležitosti Národnej rady (NR) SR Peter
Kremský (OĽANO) poznamenal, že odpor k ťažbe plynu, ale aj iných surovín
je v celej Európe. Napriek tomu je podľa neho dôležité využívanie
vlastných zdrojov a obmedzenie závislosti od dovozu. "Myslím si, že v Európe sa budeme musieť vrátiť k tomu, čo tu máme," povedal
Kremský. V ťažbe zemného plynu sa podľa neho Slovensko už asi nevráti k
maximám, ktoré tu boli v druhej polovici minulého storočia na úrovni
viac ako miliarda m3 ročne.
Zmena príslušnej legislatívy, ktorá by uľahčila povoľovacie procesy, však podľa Kremského nie je jednoduchá. "Najťažší boj ani nie je v parlamente, najťažší boj je s úradníkmi na ministerstvách,"
tvrdil Kremský. Problémom však nie je iba ťažba, ale napríklad aj
využitie starých vrtov napríklad na vykurovanie geotermálnou energiou.
Takýto projekt má Nafta pripravený v Trebišove, no čaká výsledky
zisťovania vplyvov na životné prostredie (EIA). "Verím, že sa nám podarí do volieb niečo zmeniť a uľahčiť tieto aktivity," dodal Kremský.